Odvolanie v trestnom konaní je opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa. Je právnym úkonom, ktorým sa oprávnená osoba môže domáhať zmeny napadnutého rozsudku alebo niektorého z jeho výrokov. Odvolanie má odkladný účinok. V trestnom konaní poznáme ešte jeden opravný prostriedok, ktorý však nesmeruje proti rozhodnutiu ale proti trestnému rozkazu – odpor.
Odpor sa považuje za opravný prostriedok osobitného druhu, keďže rozhodovanie o podanom odpore je v právomoci orgánu, ktorý trestný rozkaz vydal, nie v rukách jemu nadriadeného orgánu.
Odvolanie môže podať výlučne oprávnená osoba. Oprávnenou osobou podľa Trestného poriadku je prokurátor, obžalovaný, poškodený a zúčastnená osoba. Rozsudok môžu odvolaním napadnúť:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
- poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
V neprospech obžalovaného však môže rozsudok odvolaním napadnúť iba prokurátor, prípadne poškodený v súvislosti s náhradou škody. V prospech obžalovaného môže okrem obžalovaného rozsudok odvolaním napadnúť aj prokurátor, a to aj v prípade, že s tým obžalovaný nesúhlasí, príbuzní obžalovaného v priamom rade, súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Odvolanie musí byť podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku sa rozumie vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolací súd môže na základe odvolania rozsudok zrušiť (v celku alebo v časti), odvolanie zamietnuť alebo prerušiť konanie. Ak bol napadnutý rozsudok zrušený na základe odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius, teda zásada zákazu zmeny v neprospech obvineného).
« Späť na Právnicky slovník