« Späť na Právnicky prekladač

Záložnému právu všeobecne sme sa venovali v našom príspevku s názvom záložné právo. V tomto príspevku sa zameriame na najčastejší záloh, ktorým je nehnuteľnosť (tzn. byt, dom, pozemok a pod.) a jeho špecifiká.

V prípade, že zriaďujete záložné právo a zálohom má byť nehnuteľnosť, vyžaduje občiansky zákonník, aby záložná zmluva mala písomnú formu. Samotné záložné právo potom nevzniká uzatvorením zmluvy, ale až zápisom záložného práva do katastra nehnuteľností.

Príklad

Karol kupuje so svojou manželkou byt. Bohužiaľ sa im však nepodarilo našetriť celú kúpnu cenu, preto si zvyšnú časť musia požičať v banke. Banka hypotéku podmieňuje zriadením záložného právo na kupovanom byte. Karol a jeho manželka preto uzatvoria s bankou písomnú záložnú zmluvu a záložné právo dajú zapísať do katastra nehnuteľnosti.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti záložné právo nezaniká a pôsobí ďalej aj voči novému nadobúdateľovi. Pokiaľ teda kupujete nehnuteľnosť, vždy by ste si mali vopred overiť, či na nej nie je zapísané záložné právo (táto skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva – časť C ťarchy). Nehnuteľnosť samozrejme môžete kúpiť aj so zapísaným záložným právom, no v takomto prípade by ste mali byť na pozore, lebo keď hlavný dlžník prestane splácať svoj dlh, môže dôjsť k speňaženiu vašej nehnuteľnosti.

Po zániku záložného práva, ktorého predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné vykonať výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Kataster nevykonáva výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností automaticky, ale len na základe podaného návrhu na výmaz záložného práva, ktorý by mal učiniť veriteľ bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva.

« Späť na Právnicky prekladač