Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu, resp. vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone.
Zavinenie pozostáva z vedomostnej a vôľovej zložky. Vedomostná zložka sa zaoberá faktickými skutočnosťami, ktoré páchateľ vnímal v čase páchania činu – či vedel alebo nevedel, že jeho konanie je protiprávne. Vôľová zložka vyjadruje zameranie páchateľa k svojmu konaniu a následku tohto konania – či chcel alebo nechcel protiprávne konanie uskutočniť. Podľa toho, či je daná vedomostná a vôľová zložka, resp. do akej miery sú zastúpené v konaní páchateľa, zavinenie môže byť:
- Úmyselné
- Nedbanlivostné
Úmyselné zavinenie
- Úmysel priamy – páchateľ vedel, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený Trestným zákonom a chcel ho vykonať.
- Úmysel nepriamy – páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Zavinenie z nedbanlivosti
- Nedbanlivosť vedomá – páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť chránený záujem, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
- Nedbanlivosť nevedomá – páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Keďže pri úmyselnom zavinení je silnejšia vedomostná a vôľová zložka páchateľa ako pri zavinení z nedbanlivosti, niektoré trestné činy majú ustanovenú vyššiu trestnú sadzbu pre prípad úmyselného zavinenia. Takisto je dôležité poznamenať, že ak je forma zavinenia nedbanlivostná, vždy ide o prečin a nie zločin.
Keďže pri skúmaní zavinenia sa musí zistiť vnútorné prežívanie páchateľa, ktorý sa nemusí k spáchanému skutku vyjadriť pravdivo, zavinenie sa skúma na základe objektívnych skutočností pri zohľadnení, čo páchateľ v danej situácií chcel dosiahnuť.
« Späť na Právnicky slovník