Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon medzi dlžníkom a veriteľom. Ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke definuje nasledovne:
„Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“
Zmluvu môžu medzi sebou uzatvárať aj podnikatelia, ale vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke nie je upravená v Obchodnom zákonníku, bude sa postupovať podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke sú druhovo určené veci, teda veci, ktoré majú rovnaké generické znaky (napr. peniaze, zemiaky, káva..). Pri pôžičke sa vracajú veci rovnakého druhu, ale nemusia to byť tie isté veci, napríklad ak si požičiate peniaze, nebudete vracať presne tie isté bankovky, ale iba rovnakú hodnotu.
V prípade, že by išlo o veci určené jednotlivo (obraz, auto, svadobné šaty), nešlo by o zmluvu o pôžičke, ale o zmluvu o výpožičke alebo nájomnú zmluvu.
Zmluva o pôžičke nemusí mať povinne písomnú formu, môže mať formu aj ústnej dohody. Samozrejme, v prípade nevrátenia pôžičky sa ústna dohoda bude preukazovať ťažšie, preto vždy odporúčame písomnú formu – minimálne sms-ku alebo e-mail.
Dôrazne odporúčame tiež upraviť splatnosť zmluvy o pôžičke. Jedným z najčastejších spôsobov dojednania termínu splatnosti je presný termín plnenia alebo plnenie v splátkach, najmä pri peňažnom dlhu. V prípade, že sa splatnosť nedohodne, bude sa postupovať podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, a teda bude dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiada veriteľ.
« Späť na Právnicky slovník