To či je rozhodnutie už právoplatné alebo nie, je rozhodujúce pri delených opravných prostriedkov na riadne a mimoriadne. Mimoriadne opravné prostriedky sa podávajú vždy proti právoplatnému rozhodnutiu. Celá podstata mimoriadnych opravných prostriedkov spočíva v tom, že môžu byť využité len vo výnimočných a mimoriadnych prípadoch, pretože vo svojom zmysle porušujú princíp právnej istoty.
Civilný sporový poriadok stanovuje dva mimoriadne opravné prostriedky a to dovolanie a žalobu na obnovu konania. Tak ako pri odvolaní, aj pri mimoriadnych opravných prostriedkoch je podmienkou to, že ich môže podať strana, ktorá bola neúspešná v danom konaní alebo intervenient. Pri mimoriadnych opravných prostriedkoch sa ráta začiatok lehoty na ich podanie až od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Žaloba na obnovu konania nevedie k preskúmaniu daného rozhodnutia, ale rovno k jeho zrušeniu a začatiu súdneho konania, predmetom ktorého bude zistenie, či je daný dôvod na obnovenie konania. Príklady, kedy sa môže využiť žaloba na obnovu konania v civilnom spore (§ 397 CSP):
- sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
- Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
- je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
- možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť a najneskôr sa podáva v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Dovolanie je prípustné voči rozhodnutiam odvolacieho súdu.Dovolanie je možné podať len v taxatívne vymedzených prípadoch v civilnom sporovom poriadku. Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom a o dovolaní vždy rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Dôvody kedy sa môže podať dovolanie sa delia na dve kategórie. Prvou z nich je, ak sa v rozhodnutí nachádza taká závažná procesná vada, že také rozhodnutie nemalo byť ani vydané. Dovolanie je prípustne ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Druhou kategóriou je riešenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie. Vtedy je prípustné za podmienok, že:
a) pri riešení právnej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) právna otázka ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
« Späť na Právnicky slovník