Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (§ 132 ods. 1 OZ)
Dané ustanovenie vymenúva skutočnosti, na ktoré sa viaže dôvod vzniku vlastníckeho práva, a teda titul nadobudnutia. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. Aby mohlo byť vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností, je nevyhnutné predložiť platný titul nadobudnutia nehnuteľnosti, tzn. k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností musí byť priložený aj titul, na základe ktorého je vlastnícke právo zapisované.
Právo rozlišuje nadobudnutie vlastníckeho práva originárnym alebo derivátnym spôsobom.
Nadobudnúť vlastnícke právo originárne znamená, že sa nadobudnutie odvíjalo nezávisle od predošlého vlastníctva, poprípade ste prvým vlastníkom veci.
Môže to byť napríklad:
- vydržanie,
- vytvorenie novej veci
- spracovanie cudzej veci,
- nadobudnutie zo zákona,
- nález – napríklad štát sa stáva vlastníkom nájdenej veci, ak sa o ňu vlastník neprihlási v jednoročnej lehote,
- privlastnenie – pôjde napríklad o zber rastlín a ich plodov,
- ulovenie voľne žijúcej zveri alebo rýb,
- oddelenie prírastku veci,
- pozemkové úpravy.
Naopak, pri derivátnom nadobudnutí sa vlastníctvo odvodzuje od predošlého vlastníka. V týchto prípadoch je veľmi dôležitá zásada „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“, ktorá hovorí o tom, že nemôžeme na iného preniesť viac práv ako sami máme. Dôležitá je táto zásada preto, nakoľko nemôžeme na niekoho preniesť vlastnícke právo, ak nie sme pravými vlastníkmi. Príkladmi derivátneho nadobudnutia je prevod alebo prechod. Prevod je spojený so zmluvou, a teda musí byť naň urobený právny úkon. Typické sú kúpna, zámenná alebo darovacia zmluva.
« Späť na Právnicky slovník