Trest odňatia slobody je jednou z mnoho sankcií, ktoré možno uložiť za spáchanie trestného činu. Je však zo všetkých sankcií tou najprísnejšou a najviac zasahujúcou do základných práv a slobôd odsúdeného páchateľa, preto musí byť ukladaná rozvážne.
Na základe zásady subsidiarity je trest odňatia slobody možné uložiť iba v prípade, keď miernejšími druhmi trestov nie je možné dosiahnuť splnenie účelu trestu alebo v prípadoch, kedy ide o tie najzávažnejšie zločiny a obzvlášť závažné zločiny, pri ktorých sa obligatórne ukladá trest odňatia slobody.
Účelom trestu odňatia slobody je poskytovanie ochrany spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov trestných činov a zároveň prevencia vo forme vytvárania podmienok na výchovu obvineného k riadnemu životu, jeho resocializácii a reintegrácii do spoločnosti (individuálna prevencia) a zároveň vysielania signálu do spoločnosti, že za spáchanie trestného činu je vyvodená sankcia (generálna prevencia).
Takýto trest má podľa Trestného zákona dve podoby – nepodmienečný trest a trest, ktorého výkon je podmienečne odložený. Princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a dodrží obmedzenia alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Pri nepodmienečnom treste je výkon trestu realizovaný akonáhle je rozhodnutie súdu právoplatné a vykonateľné.
« Späť na Právnicky slovník